Oplentova diera

Pre zaujímavosť uvádzam hrubý preklad z historického geologického žurnálu z roku 1911 o Oplentovej diere.

 

Nová jaskyňa v okolí osady Fajnoráci. (Nitrianska župa)

barónka Ida Wattenwyl

 

Severozápadne od obce Vrbové, pozdĺž cesty na Brezovú, sa približne v strede cesty z Vrbového nachádza osada Fanjnoráci. Na východnom konci tejto malej osady, sotva 200m severne od cesty, vystupujú pomerne príkre skaly, v ktorých už z diaľky vidiet vchod do jaskyne.

Skalná stena pozostáva z vápenca  z obdobia stredného Triasu a patria do ladinského stupňa. Ladinský stupeň možme pozorovať už v južných Alpách, kde sú Wetterling Kalk (vápenec) a dolomity velmi dobre vyvinuté. V Malých Karpatoch bol Wetterlingský vápenec považovaný za kriedový.  V geologickej mape okolia Trnavy a Hlohovca ( geológov – Hauer, Stache a Wolf)  vydanej v roku 1863 v mierke 1: 144 000 je tento vápenec este zaradený do obdobia Kriedy.  Wetterlingský vápenec a dolomity sa v tejto oblasti ťahajú severovýchodným smerom od Jablonice a končia v oblasti nad jaskyňou . Severne a južne v blízkosti  jaskyne sú eocénne útvary. Samotná jaskyňa je podľa doterajsích poznatkov zo svetlosivého vrstevnatého vápenca z obdobia stredného Triasu.

Vchod do jaskyne je dosť široký, takže každý môže pohodlne vojsť. Oproti vchodu sa nachádza malá nika bez pokračovania a dajú sa tu nájsť nanajvýš pukliny. Vľavo je vidieť dve chodby, ktoré sú však zavalané a tak sa nedá zistiť či a ako ďaleko pokračujú. Vpravo vidíme malý otvor, ktorý je dosť úzky, takže trochu silnejšia osoba sa sotva preplazí. Akonáhle sme sa cez úzky otvor preplazili, pokračovala asi 8m dlhá chodba, ktorou  sa dá vzpriamene prejsť. Šírka chodby je asi 1m. Na konci chodby je opäť malý otvor z ktorého vyletelo stovky netopierov, ktoré potom zmizli dole v šachte. Toto prehĺbenie vo forme šachty je asi 10m hlboké. Na dne tejto priepasti stojíme pred malou horizontálnou dierou, do ktorej sa dá preplaziť ešte ťažšie. Za dierou sa nachádza malá nika, v ktorej môžu pohodlne vzpriamene stáť dve osoby. Pri podlahe niky sme videli  otvor, ktorý viedol nahor a bol prekrytý veľkým kamenným blokom. Kam vedie tento otvor nevieme.

V celej jaskyni sa nachádza množstvo puklín. Vodu v jaskyne nie je vidieť, aj keď steny sú viac alebo menej vlhké. Na podlahe jaskyne nie je hlina, ale len skaly. Táto jaskyňa patrí medzi mladšie, pri ktorých dažďová voda okrem mechanického pôsobenia v chodbách pôsobí v úzkych puklinách chemicky a rozpúšťa horninu. Vývoj kvapľov v jaskyni je možno otázkou ďalších storočí.

Ľudia volajú túto jaskyňu – Oplentova.

*

V oblasti prírodných vied patrí aj prieskum jaskýň k najťažším úlohám. To znamená byť aj dobrým turistom a okrem toho mať všeobecne určitý  zmysel pre prírodu. Pani barónka Wattenwyl patrí k takým ľuďom a celý život okrem aktivít v kruhu rodiny si nachádza čas aj pre pozorovanie a výskum prírody. Objavila aj hore spomínanú jaskyňu. Prešla ju a opísala. Tým, že názov Oplentova je skoro nevyslovitelný a ani nič neznamená, rozhodol som sa túto jaskyňu pomenovať podľa objaviteľky – jaskyňa Ida.

Heinrich Horusitzky

 

Geologický žurnál z roku 1911 – Földtani Közlöny, 41, Budapest, 220-221

hrubý preklad z nemčiny: Peter Wirth

 

 

Osobnosti

jan_juraj_boorJán Juraj Boor

* 30. 04. 1826, Vrbové; + 29. 09. 1879, Krajné

Evanjelický farár, kultúrny pracovník, básnik. Otec Ján Boor bol krajčír, matka Juliana Šuhajík. Mal bratov Michala a Jozefa, ktorí boli tiež verejne činný. Oženil sa s Hermínou, rod. Šulekovou (1829-1879). Mali 7 detí. Z nich Ján Jaromír a Ľudovít Augustín boli verejne činný.

Ľudovú školu vychodil vo Vrbovom, študoval v Modre, Šoprone, kde redigoval časopis Veniec. Od roku 1846 študoval v Bratislave na evanjelickom lýceu teológiu. V štúdiu pokračoval na teologickej fakulte vo Viedni. Finish Reading: Osobnosti

Rodina von Wattenwyl

Pri prechádzke lesom nad Pustou Vsou môžete natrafiť na zaujímavosť – pomník mladého baróna Alberta von Wattenwyl (*16.12.1896,+15.01.1917) a veľký drevený kríž. obrázok

Pomník vo mne hneď vzbudil zvedavosť. Prečo má tu v lese pomník nejaký barón? Čo to bol zač?

Od miestnych ľudí som sa dozvedel, že mladý barón zahynul pri polovačke. Zaujímavosťou je tiež, že jeho verný pes údajne tak dlho smútil nad miestom jeho nešťastia, že zahynul aj on. Na osudnom mieste má teda hrob aj šľachticov verný štvornohý priateľ.

V skutočnosti zomrel Albert, tak ako jeho otec Leopold, na tuberkulózu (suchoty). [6]

Na náhrobnom kameni sú okrem mena a dátumov narodenia a úmrtia, vytesané aj verše nemeckéko romantického básnika Ernsta Schulzeho, ktorý mal podobný osud ako mladý barón a jeho otec.

Zomrel tiež v mladom veku na suchoty. Finish Reading: Rodina von Wattenwyl

Historia lokality a obce Prašník

Texty, obrázky a tabulky sú prebraté z uvedenej literatúry. 

Staršia doba kamenná, 35 000 – 8 200 p.n.l.

V jaskyni Veľká pec je doložené osídlenie. Našli sa v nej aj kosti mamuta, paleontologické nálezy kostí medveďa jaskynného, nosorožca srstnatého, koňa divého, hyeny, soba, pišťucha a lumíka.

Ako mladopaleolitické je charakterizované aj bližšie neurčené sídlisko v polohe Kováčech breh. [1]

Mladšia doba kamenná, 6 000 – 3 200 p.n.l.

Pred rok 3 500, do obdobia lengyelskej kultúry, možno datovať kruhovité opevnenie-rondel, ktoré sa zistilo leteckou prospekciou v roku 2001 v priestore medzi Baraním dvorom a Malou pecou v polohe Od Bielkovho. Tvoria ho dva neúplné sústredné kruhy o priemere približne 170-175m. O rondeloch sa predpokladá, že mali kultový a spoločenský, prípadne obranný význam. Náročné a plánovito budované zemné stavby svedčia o tom, že išlo o dobre organizovaný spoločnosť s vyspelou hospodárskou a intelektuálnou úrovňou. [1] Finish Reading: Historia lokality a obce Prašník

Mlyny na Prašníku a okolí

Na článku sa pracuje. Zatiaľ som na mape naznačil miesta, kde sa na Prašníku mlyny nachádzali a vypísal pár základných údajov, ktoré som zistil.  mapa mlynov

Vychádzal som zo štúdia starých máp, historického katastra z roku 1899  [5], súčasného katastra a obhliadky v teréne. Množstvo mlynov ma prekvapilo, nečakal som taký počet. Zaslúžene má Prašník v erbe mlyn.

Mlyny som nazýval podľa údajov uvedených na starých mapách, prípadne podľa umiestnenia alebo niekdajších majiteľov. Finish Reading: Mlyny na Prašníku a okolí

Historické mapy

Prašník na mapách:

prvé vojenské mapovanie Rakusko-Uhorska 1763-1787, Uhorské kráľovstvo 1782-1785

druhé vojenské mapovanie Rakúsko-Uhorska 1806-1869

tretie vojenské mapovanie Rakúsko -Uhorska 1869-1887

ortofotomapa Slovenska 1940-1950 ; “Ortofotomapa © EUROSENSE, s.r.o. a GEODIS SLOVAKIA, s.r.o.”, „Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o.” a “Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica”

Finish Reading: Historické mapy